Aj to bol dôvod dnešnej tlačovej konferencie, na ktorej predstavitelia Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAPu) informovali o dôsledkoch, ktoré táto kalamita zanechala za päť rokov.
Víchrica zasiahla v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier plochu 12.600 ha a poškodila pri tom 2,8 milióna m3 (metrov kubických) dreva.
Spracovanie kalamitného dreva sa uskutočnilo v rekordne krátkom čase. Od veternej kalamity do 31. mája 2006 bolo v kalamitnom prostredí TANAPu v správe ŠL TANAPu spracovaných 1.866.858 m3 dreva. Štátna správa ochrany prírody prikázala v území v 3. a 4. stupni ochrany prírody ponechať ako biomasu 419.395 m3 z celkového množstva spracovaného dreva. V 5. stupni ochrany prírody nedovolila spracovať 163.607 m3. Ako základňa pre vznik lykožrútovej kalamity tak podľa Pavla Tomu zo Sekcie lesníctva Ministerstva pôdohospodárstva ostalo takmer 600.000 m3 kalamitného dreva.
Podkôrny hmyz od roku 2005 zničil takmer 1.620.000 stromov. Postup lykožrútovej kalamity je tak oveľa rýchlejší, ako ŠL TANAPu predpokladali.
Ako uviedol Peter Liška, riaditeľ ŠL TANAPu, cieľom ŠL TANAPu je revitalizácia kalamitného územia, a to vytvorením ekologicky stabilných a prírode blízkych lesov. Tie budú druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejšie ako štruktúra porastov pred kalamitou.
ŠL TANAPu informovali, že za päť rokov sa obnovilo na lesných pozemkoch 3248 ha poškodeného územia, z toho 1640 ha umelou obnovou a 1608 ha prirodzeným zmladením. V rámci umelej obnovy sa vysadilo 2.744.000 sadeníc, najvyššie zastúpenie mal smrekovec a borovica. Najviac sa v prirodzenej obnove darí smreku a jarabine. Revitalizáciu celého kalamitného územia ŠL TANAPu odhadujú na približne 20 rokov.
Liška dodal, že vo vyšších nadmorských výškach treba obnoviť viac ako 2300 ha územia postihnutého lykožrútovou kalamitou. Toto územie je z hľadiska terénu, dostupnosti lokalít a výraznejšej absencie prirodzeného zmladenia odlišné od kalamitiska z roku 2004.
Postup lykožrútovej kalamity podľa Petra Fleischera, vedúceho výskumnej stanice ŠL TANAPu neustupuje. Je to pre klimatické podmienky, ktoré tomuto podkôrnemu hmyzu vyhovujú. Podľa neho by len prudká zmena počasia zmenila tento stav. ŠL TANAPu predpokladajú, že lykožrútová kalamita ustúpi, až keď lykožrút zničí všetky stromy nad 60 rokov.
Revitalizáciu poškodeného lesa ŠL TANAPu financujú prostredníctvom vlastných zdrojov, eurofondov a z tzv. darcovského účtu. Ten bol vo výške 1.160.000 eur (35 miliónov Sk) vytvorený z darov fyzických a právnických osôb. Z tohto účtu sa takmer 300.000 eur (deväť miliónov Sk) použilo na revitalizáciu v rokoch 2005 - 2009, konkrétne na semennú surovinu, sadenice a pokrytie nákladov s následnou starostlivosťou o mladé lesné porasty.